S výrazným pozdĺžnym charakterom a pôdorysom usporiadaným do troch nádvorí, paradoxne, napriek tomu, že ide o strešný byt, obydlie nenadväzuje výrazné väzby na okolitý urbanistický profil. Skôr, ako keby to bola ulita, ktorá je uzavretá a chránená zvonku. Na tento účel má rozsiahlu strechu: povrch 200 m2 zvlnených a nepriehľadných škridiel, pozostáva zo 7 striech rôznych sklonov a dĺžok, má kostru drevených trámov, z ktorých mnohé sú tmavé, v zlom stave a sú skryté za falošný strop.
Úpravy bytu boli zamerané na cieľ vrátiť do tohto „krytu“ svetlo, ktoré stratil.  Najprv  obnovili kovové výstuže a  strategicky umiestnili perforácie na zavedenie prirodzeného svetla a vetrania. Reštrukturalizácia uskutočnená pod strechou nahrádza tmavý priestor rozdelený na malé miestnosti a chodby, svetlejším a plynulejším; Interiér domu, ktorý zľahka prechádza pod tou veľkou strechou šikmých rovín, drevených trámov a svetlíkov, je navrhnutý a definovaný ako súvislý priestor s voľne definovanými, neurčitými hranicami medzi verejným a súkromným. Domácnosť je  navrhnutá s ohľadom na spolužitie s deťmi v každodennom živote, ako súbor veľkých miestností, kde sa odohrávajú každodenné činnosti každého z členov domácnosti, či už individuálne alebo kolektívne.