| Odvtedy, ako bola stavba vybudovaná, prešla rozsiahlymi úpravami zo strany jej nájomníkov.. |
| Architektúra: Zvi Hecker Poloha: Haroe, Jeruzalem Plocha: 72 000 m2 Rok: 1977 Obytnú štvrť Ramot Polin tvoria nájomné byty, ktoré navrhol izraelský architekt narodený v Poľsku, Zvi Hecker, na základe poverenia izraelskej vlády v euforickej situácii vzniknutej |
po Šesťdňovej vojne. Projekt, ktorý pripomína včelín, je avantgardný architektonický experiment s morfológiou stavby ako aj jej konštrukciou.
Odvtedy, ako bola stavba vybudovaná koncom sedemdesiatich rokov minulého storočia, prešla rozsiahlymi úpravami zo stranyjej nájomníkov, čím vyprovokovala diskusie týkajúce sa schopnosti expresívnej architektúry zohľadniť skutočné ľudské potreby.
 |
 |
 |
V období po Šesťročnej vojne v roku 1967 bolo Ministerstvo bytovej výstavby konfrontované s potrebou osídliť novonadobudnuté územie, čo viedlo k početným objednávkam na návrh nájomných bytov vedúcimi miestnymi architektmi. Známy svojou geometricky inšpirovanou experimentálnou architektúrou (napr. radnica Bat Yam City Hall, ktorú v minulosti navrhol), Hecker bol Ministerstvom poverený, aby navrhol komplex 720 bytových jednotiek, na vrchu osamoteného kopca, štyri kilometre severozápadne od Jeruzalemu.
 |
Hecker navrhol organicky inšpirovanú konštrukciu, skladajúcu sa z opakujúcich sa modulárnych dvanásťstenov (trojdimenzionálne tvary s 12 rovnakými päťuholníkovými čelami), skonštruovanú z prefabrikovaných päťuholníkových betónových dosiek, ktoré mali slúžiť ako nosné steny. Inovatívna morfológia stavby, ktorá bola v kontraste s okolitými monotónnymi nájomnými domami, ako aj dlhodobo udržateľná metóda prefabrikácie donútila vládu, aby schválila tento zdanlivo nezvyčajný návrh; výstavba sa začala v roku 1977.
 |
Pôdorys obytnej štvrte pripomínal ruku s piatimi prstami, kde každý “prst” pozostával z päť alebo šesť do seba zapadajúcich nájomných domov v tvare “v”, ktoré vytvárali vnútorné nádvoria a prevádzkové cesty pre peších. Centrálna časť “dlane” pozostávala z obchodných, vzdelávacích a verejnoprospešných služieb, ako aj troch vonkajších parkovísk. Byty mali tri alebo štyri priame spálne uzavreté päťuholníkovými stenami, ktoré vytvárali priestor pre kúpeľňu a kuchyňu. Okrem toho, nezakryté terasy zväčšovali obývací priestor medzi bytmi a zabezpečovali cirkuláciu v rámci budov.
[adsense01][/adsense01]
 |
Hoci novátorské a provokatívne, dvanásťstenové bývanie sa ukázalo byť stiesnené, tmavé a ohromne nepraktické. Vnútorný priestor pozostával z nepoužiteľných stien, úzkych balkónov a šikmých päťuholníkových okien, ktoré neposkytovali takmer žiadne denné svetlo. Historik a architekt David Kroyanker opisuje objekt ako „nič, len sochu, kuriozitu, ktorá bola zaujímavá z geometrického hľadiska, ktorej tvar bol prekvapivý, ale chýbal mu skutočný obsah.“ [1] Práve z týchto dôvodov, ako aj pre jeho nelákavý vzhľad oň stredná trieda, pre ktorú bol objekt plánovaný, neprejavila záujem. Namiesto toho sa do štvrte nasťahovali ultraortodoxné komunity, ktorým vyhovoval nízky nájom, vybavenie a vzdialená poloha.
 |
Predsa však, formalistická a rigidná architektúra viedla nájomníkov k tomu, čo Koryanker popisuje ako čin „kreatívneho zvládnutia“, t.j. zväčšeniu izieb, rozšíreniu okien a namontovaniu klimatizačných jednotiek na fasády.
 |
 |
|
Napriek tomu, že kedysi sa jednalo o radikálny experiment v architektúre, dnes komplex Ramot Polin predstavuje skôr lekciu nezvládnutia inovácie, pričom dokazuje to, čo nedokážu pochopiť mnohí architekti: ich zámery sú bezvýznamné v porovnaní so zámermi nájomníkov, jednotlivých užívateľov projektu a jeho konečných klientov. Keďže objekt stále prechádza zmenami, organicky sa sám vyvíjajúc s každou úpravou, komplex nadobudol ľudový vzhľad, ktorý, paradoxne, pripomína Heckerov pôvodný, organicky inšpirovaný zámer viac, ako počiatočne postavená forma.
[1] David Kroyanker, „Architecture in Jerusalem: modern construction outside the walls, 1948-1990“ (Keter Press, 1991, v hebrejčine).
Fotky:
Adam Nathaniel Furman prostredníctvom world-bin.blogspot.com
Obrázky z výstavy: Objekt sionismu, vo Švajčiarskom múzeu architektúry
(Swiss Architecture Museum), Basel, 2011. Správcovia: Zvi Efrat a Hubertus Adam
Ostatná galéria k článku:
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
|
| Vaša Stavba od A po Z. |
