Snaha architektov bola navrhnúť riešenie jednoducho, ale nehľadať najjednoduchšie cesty. Učili sa diplomatickému remeslu priamo od zadávateľa tj. diplomatického servisu a v úlohe architekta boli niekedy mediátorom a inokedy motivátorom jednotlivých profesantov.
Po zjednodušenej vykonávacej dokumentácii bol rozhodujúci čas kontrolných dní na stavenisku. Pravidelné konzultácie s dodávateľmi, budovanie sebadôvery a rešpektu u stavbyvedúcich.
„Snažíme sa posúvať zažité paradigmy, kde sa primárne prihliada na ekonomicko-časový rámec zákazky a architektúra je vnímaná skôr ako akási nadstavba. Trváme na nekonečnom vzorkovaní a remeselne správne dokončených detailoch, ktoré boli mnohokrát pre zabehnutú stavebnú firmu nevšedné. Počiatočnú nervozitu strieda vnútorný pokoj a my sa tešíme na každý ďalší stavebný adrenalín.“

Z napätého prostredia sa postupne stávali príjemne strávené spoločné dni na stavbe a po troch rokoch práce sa do paláca sťahujú prví zahraniční diplomati.