Typy základových konštrukcií

Výška základového pásu:

Pri základových pásoch a pätkách je potrebné, aby ich základová škára (spodná hrana základu) siahala až pod úroveň nezámrznej hĺbky. Je to z dôvodu cyklického zmrazovania a rozmrazovania v mieste základovej škáry. Je to častý problém pri takýchto menších stavbách, kde v dôsledku zmeny objemu zamrznutej a rozmrznutej vody vznikne voľný priestor pod základom a umožní tak sadnutie základovej konštrukcie, ktorá sa prejavuje prasklinami na obvodovom murive. Určenie potrebnej hĺbky založenia závisí od toho, kde sa nachádza konštrukcia. Na Slovensku je to v rozmedzí od 0,8 m v južných oblastiach Slovenska až do 1,2 m v severných oblastiach Slovenska.

Šírka základového pásu:

Šírka základových pásov závisí od kontaktného napätia v základovej škáre a od únosnosti základovej pôdy. V preklade to znamená, čím sú ťažšie materiály, z ktorých sa vyhotovuje objekt, prípadne čím je vyšší objekt alebo má viacero podlaží, tým bude kontaktné napätie v základovej škáre väčšie. Šírka základu je taktiež priamo úmerná kvalite základovej pôdy. Čiže platí čím je menej kvalitná základová pôda, tým musí byť väčšia základová šírka pásu.

Základová pätka:

Použitie: Najčastejšie sa základové pätky používajú ako základové konštrukcie pod stĺpy. Pokiaľ má objekt nosný skeletový (stĺpový) systém je najvhodnejšie použitie základovej konštrukcie práve základová pätka. Pokiaľ by sme použili základovú konštrukciu ako základové pásy bol by tam pomerne veľký objem nevyužitého betónu ako máme možnosť vidieť na obrázku, kde je červenou farbou vyobrazený málo využitý betón. Sklon roznosu síl je v závislosti od typu materiálu použitého na základovej konštrukcií. Avšak nájdu sa aj také situácie, keď sa nevyhneme kombinácií stĺpov uložených na základovom páse prípadne základových roštoch. Je to hlavne v prípade, keď sa pod pôdorysom objektu nachádza terén s rozmanitým geologickým profilom, alebo sa v základovej pôde nachádza lokálne nekvalitná pôda.

Šírka a dĺžka základovej pätky:

Pokiaľ je stĺp namáhaný centrickým tlakom s minimálnou excentricitou pôsobiacej sily na stĺp šírka základovej pätky býva často krát rovnaká ako dĺžka. V zjednodušenom preklade to znamená, pokiaľ nie je v hlave stĺpa zavesený určitý objekt, ktorý by sa snažil prevrhnúť/preklopiť tento stĺp a s ním aj základovú pätku môže byť šírka s dĺžkou totožná. Pokiaľ nastáva takýto prípad excentrického namáhania základovej pätky musí byť rozmer základu v smere namáhania väčší.

Základové rošty:

Ako som už vyššie spomínal, pri hrozbe nerovnomerného sadnutia jednotlivých základových pätiek sa zvykne navrhnúť spoločný základ ako je napríklad základový pás. Avšak čo v takom prípade pokiaľ nám hrozí nerovnomerné sadnutie jednotlivých základových pásov? V takomto prípade sú tu základové rošty, ktoré zabezpečujú sústavou navzájom kolmých pásov rovnomerné sadnutie celej konštrukcie.

Základové dosky:

Tento typ základovej konštrukcie sa najčastejšie používa pri bytovej výstavbe, administratívnej výstavbe alebo iných výškových budovách, kde prevládajúcim rozmerom je práve samotná výška budovy. Nosný systém týchto budov je zväčša skeletový(stĺpový) z dôvodu vyľahčenia celej budovy a voľného dispozičného riešenia. Pri menších budovách môže byť výnimočne aj stenový. Nakoľko pri týchto stavbách nastáva veľké vertikálne zaťaženie od jednotlivých podlaží, nedokázali by sme bežnou základovou konštrukciou ako sú napríklad základové pásy prípadne pätky vytvoriť dostatočnú plochu základovej škáry. Minimálne by to bol neekonomický návrh. Z tohto hľadiska potrebujeme čo najväčšiu plochu základovej škáry. Tento typ základovej konštrukcie optimálne roznáša zaťaženia celou plochou základovej dosky, čím získavame základ pod celým pôdorysom stavby, ktorý sadá čo najrovnomernejšie.

Plávajúce pilóty: Ak sa v základovej pôde nenachádza dostatočne únosná pôda, prípadne sa nachádza vo veľmi veľkej hĺbke hovoríme o tzv. plávajúcich pilótach. Prenos zaťaženia sa prenáša do základovej pôdy prostredníctvom trenia plášťa pilóty a základovej pôdy.

Vaša Stavba od A po Z.